HoLeFaKla

Ensemble R

Igor Stravinskij

György Kurtág


"...Je nemožné aby človek úplne pochopil umenie minulých epoch a prenikol k jeho zmyslu cez jeho zastarané schémy a dávno používaný jazyk bez toho, aby chápal súčasnosť v jej bohatstve a aktuálnosti a aby sa vedome podieľal na okolitom živote. Lebo jedine tí, čo sú živí v najhlbšom zmysle tohto slova, dokážu odhaliť skutočný pôvod tých, ktorí sú "mŕtvi". Preto sa domnievam, že by bolo múdrejšie – dokonca z pedagogického hľadiska – začať vzdelávanie žiaka poznávaním súčasnosti a historické etapy odložiť až na neskoršie štádium výučby..."

Igor Stravinskij, Kronika môjho života

Ensemble R

Ivan Šiller, klavír
Jan Souček (ČR), hoboj
Ronald Šebesta, klarinet


Přemysl Vojta (ČR), lesný roh
Martin Petrák (ČR), fagot



Igor Stravinskij

Osem kusov pre päť prstov (1921)

Andante, Vivace, Allegro, Andante, Allegretto, Largo, Andantino, Pesante

Tri kusy pre štvorručný klavír (1914–1915) (úprava pre klavír, lesný roh a fagot)

Pochod, Valčík, Polka

Päť kusov pre štvorručný klavír (1917) (úprava pre klavír, hoboj, lesný roh a klarinet)

Andante, Espanola, Balalaika, Napolitana, Galop


György Kurtág

Hry (1921)(výber a úpravy pre klavír, lesný roh, hoboj, klarinet a fagot)





Tvorba pre deti Igora Stravinského je blízka detskému vnímaniu, jeho hravosti a fantazijnosti. K dieťaťu pristupuje s racionálnou rozvahou, opierajúc sa o archetypálne prvky hudby v spojení s osobitou invenciou. Melodickosť línií je transparentná a nekomplikovaná. Výrazné, i keď zdanlivo banálne, rytmické i melodické nápady vytvárajú silné obrazové asociácie, ktoré poukazujú na emocionálnu intenzitu skladbičiek.

Tri kusy pre štvorručný klavír, Pochod, Valčík a Polka, vznikli v čase, keď Stravinskij intenzívne pracoval na hudobno – divadelnom predstavení Lišiak. Malé štvorručné skladby sú určené pre začiatočníkov v hre na klavíri. Ťažisko skladieb spočíva v parte pravej ruky. Pochod je venovaný Alfredovi Cassellovi, Valčík Erikovi Satiemu a Polka Sergejovi Ďagilevovi.

"Ďagilev si na zimu prenajal v Ríme zariadený byt. Zložil som sa u neho. V batožine som mal tri malé skladby pre štvorručný klavír (s jednoduchým partom ľavej ruky), ktoré som práve skomponoval... Prehrávali sme si ich, pričom Ďagilevovi som zveril part ľavej ruky, a keď sme prišli k Polke, povedal som mu, že pri jej skladaní som si ho predstavoval ako riaditeľa cirkusu vo fraku, s cylindrom na hlave, plieskajúceho bičom a cvičiaceho krasojazdkyňu na koni. V prvej chvíli bol zmätený, nevedel, či si to nemá zle vyložiť, ale nakoniec sme sa na tom obaja zo srdca zasmiali." (Stravinskij, Kronika môjho života).

V Piatich kusoch je náročnosť partov vymenená. Stravinskij tak realizuje svoju myšlienku skomponovať dielo pre učiteľa a žiaka, ktorý hrá ľahší part vrchného hlasu. Každý z piatich kusov napísal za jeden deň (január – apríl 1917). Cyklus bol skompletizovaný 3. apríla 1917. Tlačená verzia sa objavila v Paríži v nasledujúcom roku, kedy bolo dielo aj premiérované (9. 2. 1918). V rokoch 1921 a 1925 Stravinskij drobné

skladby zinštrumentoval pre komorný orchester a uvádzajú sa od názvom Suita pre malý orchester č. 1 a 2.


Osemzväzková kolekcia klavírnych skladieb maďarského klaviristu, pedagóga a skladateľa Györgya Kurtága Játékok (prekladané ako Games (angl.), Spiele (nem.), Hry (slov.)) je analógiou k Bartókovmu Mikrokozmu. Vyučovanie klavírnej hry zachytáva od počiatočných návykov až po diela určené pre zrelých interpretov.

Vývoj Kurtágovej kompozičnej reči, okrem iného, významne ovplyvnili stretnutia so psychologičkou Marianne Stein, s ktorou sa zoznámil v Paríži v r. 1956. Jej analýzy a rady viedli skladateľa k objaveniu špecifického hudobného vyjadrovania. Skladby charakterizuje absolútna kontrola hudobného toku, ktorý je často krát redukovaný na minimum – jeden, dva tóny. Hudobné frázy čerpajú svoju energiu z reči, každý tón dostáva svoj osobitný význam.

Kurtág píše: "Myšlienka skomponovať "Hry" bola inšpirovaná deťmi, ktoré hrajú spontánne a tými, pre ktorých klavír ešte stále znamená hračku. Experimentujú s ňou, maznajú sa s ňou, útočia na ňu alebo behajú po nej prštekmi. Hromadia na prvý pohľad nesúrodé zvuky, a ak sa tak stane, ich hudobný inštinkt sa objavuje a oni hľadajú harmónie a nachádzajúc ich náhodne, opakujú ich. Zbierka nie je metodikou, ale je to jednoducho súbor skladieb. Ponúka možnosti pre experiment, nie pre učenie sa "hry na klavíri…"

Játékok možno charakterizovať ako "denník" skladateľa, zbierku jeho myšlienok a esejí. Mottom celého diela je niekoľko-taktová kompozícia "Virág az ember..." ("Sme kvety..."), ktorá sa objavuje počas celého cyklu v rôznych podobách.


Ivan Šiller a Andrea Bálešová




© 2011–2021 InMusic, o.z.