SIX

 



Cluster ensemble

Ivan Šiller, klavír, umelecký vedúci

Zuzana Biščáková, klavír

Fero Király, klavír

 

Eunjoo Noh (Južná Kórea), klavír

Lenka Novosedlíková, klavír

Roman Laščiak, zvuk


Peter Machajdík  (1961)

Sicks Nepijanos


Šarúnas Nakas  (1962)

Merz Machine


Marek Piaček  (1972)

Ragtime


Steve Reich  (1936)

Six Pianos







Steve Reich
Six Pianos

Na začiatku 70. rokov 20. storočia dostal Reich ponuku od priateľa, majiteľa obchodu s klavírmi, napísať skladbu pre všetky klavíry v obchode. Reich experimentoval najprv s dvanástimi klavírmi, no bolo to zvukovo neudržateľné. Vhodným rozmiestnením šiestich menších krídel blízko pri sebe dosiahol ideály počet a realizovateľnosť rýchlej, rytmicky spletitej komornej hry.

Skladbu začínajú štyria klaviristi, ktorí všetci hrajú rytmicky rovnaký osminový model, ale z rozdielnych nôt. Zvyšní dvaja začínajú v unisone postupne budovať model jedného z hrajúcich hráčov, ale fázovo posunutý o jednu dobu. Keď je 'build-up' hotový, jeden alebo dvaja klaviristi začnú zvýrazňovať niektorú z mnohých melodických liniek, ktoré vznikajú zo súznenia modelov, ktoré hrajú ostatní. Postupným zvyšovaním hlasitosti týchto melódií ich takto dostávajú z akéhosi pozadia do popredia hudby, kde nakoniec zanikajú a vznikajú nové...

Rozhodnutie, ktoré z melodických modelov budú v skladbe 'vynesené' do popredia a aké bude ich poradie, bolo urobené priamo na skúškach skladby jej interpretmi Jamesom Preissom, Stevom Chambersom a Stevom Reichom.

Skladba má tri diely, ktorých začiatok charakterizuje náhla zmena tonálneho centra. Prvý je v stupnici D dur, druhý v e dórskej a tretí v prirodzenej b mol. Kompozícia má silne rytmický charakter a je fyzicky veľmi náročná na interpretáciu. Všetky party sú písané v strednej polohe v 4/4 metre, ktorému sa Reich rád vyhýbal. V roku 1986 transkriboval skladbu pre šesť marímb.

Slovenskú premiéru tejto skladby zrealizoval Cluster ensemble v roku 2009 v obchode s hudobnými nástrojmi MADA v Bratislave.


Fero Király


Steve Reich

"Neobjavil koleso, ale ukázal nám nový spôsob ako ho používať."
John Adams


Steve Reich (1936) je jedným z mála ešte žijúcich skladateľov, ktorý ovplyvnili vývoj v hudbe v 20. storočí. Steve Reich patrí medzi hlavných priekopníkov hudobného minimalizmu spolu s La Monte Youngom, Terrym Rileym a Philipom Glassom. Jeho hudba je známa statickým pulzom, repetíciou a prácou s kánonom a fázovým posunom.

Na Reicha mali významný vplyv dve okolnosti. Pobyt v Ghane, kde študoval hudobné prejavy kmeňa Ewe a tvorba Terryho Rileyho v Kalifornii. Bol aj jedným z interpretov premiéry Rileyho (dnes už kultovej) skladby In C (1964), v ktorej permanentný osminový pulz je Reichovým podnetom (a dodnes je štandardom pri predvádzaní tohto diela). Inšpirovaný Rileym vytvára Reich elektroakustickú kompozíciu It's gonna rain! (1965). Jej materiálom je krátky zvukový záznam pouličného kazateľa (fragment z jeho kázne o konci sveta), s ktorým pracuje technikou fázového posunu na mikroúrovni. Podobný príklad tejto techniky, ale ovládaný fyzikou kmitavého pohybu, je Pendulum Music (1968), kde sa niekoľko mikrofónov kolíše nad reproduktormi a v najbližšom bode k reproduktoru produkuje spätnú väzbu. Pendulum Music Reich nikdy nenahral, ale skladba bola predvedená rockovému publiku skupinou Sonic Youth na konci deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Prvá skladba s touto technikou pre kla-sické nástroje bola Piano Phase (1967) pre dva klavíry. Neskôr túto techniku modifikoval (z mikroposunu na makroposun osminových nôt), a to v skladbe pre dvoch performerov Clapping Music (1972).

Ďalším z Reichových kompozičných experimentov bola technika spomaľovania (augmentácia) bez zmeny výšky a farby zvuku v skladbe Four Organs (1970). V tom čase napísal Reich aj svoje najúspešnejšie opusy Music for 18 Musicians (1974), Six Pianos (1973) a Tehillim (1981).

Svoje myšlienky a názory publikoval Reich v knihe esejí, estetiky a filozofie Writings About Music (1974). V roku 2009 dostal Steve Reich Pulitzerovu cenu za hudbu za kompozíciu Double Sextet.

Hudba Steva Reicha ovplyvnila mnoho rôznych skladateľov, hudobných skupín, tanečných choreografov a anticipovala tanečnú hudobnú scénu súčasnosti. Steve Reich patrí medzi najhrávanejších a najpopulárnejších skladateľov 20. storočia.


Fero Király


Marek Piaček
Ragtime

V skladbe Ragtime ide o vyňatie melodických a rytmických štruktúr zo skladby Three Page Sonata od Charlesa Ivesa a ich prepracovanie do pravdepodobne pôvodných tvarov videných však cez prizmu súčasnej hudby a požonizmu. Skladba vznikla ako súčasť projektu Tone Roads v rámci festivalu Večery novej hudby. Neskôr autor skladbu na žiadosť Ivana Šillera prepracoval pre klavír štvorručne (2005) a pre šesť klavírov (2012). Skladbu vo verzii pre klavír sólo premiéroval Daan Vandevalle 26. 11. 2004 na festivale Večery novej hudby v Bratislave, pre klavír štvorručne Ivan Šiller a Andrea Bálešová v roku 2005 v rámci projektu Your House of (New) Music v Gente (v tejto verzii vyšla aj na CD The Radical Cut, Pavlík Records, 2010).


Peter Machajdík
Sicks Nepijanos

Skladba Sicks Nepijanos vznikla na podnet súboru Cluster ensemble. Je založená predovšetkým na vizuálnych komponentoch, ktoré sa minimalistickým spôsobom prelínajú a rozvíjajú počas 7 minút jej trvania. Zároveň sú základným elementom vytvárania zvukovej zložky skladby.


Peter Machajdík

Tvorba Petra Machajdíka bola prezentovaná v rámci mnohých medzinárodných festivalov na Slovensku, v Nemecku, USA, Holandsku, Taliansku, Fínsku, Česku a mnohých ďalších častiach sveta. Jeho diela zaznievajú v interpretácii vynikajúcich umelcov, akými sú napr. čembalistka Elina Mustonen, harfistka Floraleda Sacchi, akordeonista Boris Lenko, Janáčkova filharmonie Ostrava, Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Štátna filharmónia Košice, Pomorská filharmónia Bydgoszcz, Lugansk Philharmonic, Quasars Ensemble. Na Olympijských hrách v Londýne 2012 reprezentoval Slovensko v spoločnom projekte s legendárnym spevákom artrockovej skupiny Yes Jonom Andersonom. Peter Machajdík je aktívny i v oblasti multimediálnych projektov, radio artu a sound artu. Jeho zvukové prostredia (sound environments) a zvukové objekty boli predstavené v Galérii mesta Bratislavy, v rámci New Work Festival v Calgary, v Kunstforum Ostdeutsche Galerie, Regensburg; Logos Foundation, Gent; Institut Unzeit, Berlín; Bremer Kunstfrühling, Bremen, Audio Art Festival v Krakove; AVE Festival, Arnhem, apod. Peter Machajdík spolupracuje taktiež s choreografmi, tanečníkmi (Dorothea Rust, Lucia Kašiarová, Petra Fornayová), výtvarnými umelcami (Dirk Dietrich Hennig, Gülsün Karamustafa, Viktor Hulík), komponuje hudbu k filmom (Návrat rysov, Cesty Slovenskom, 4 Schüler gegen Stalin) a pre divadlo.








© 2011–2021 InMusic, o.z.